Čaro stretnutia

Autor: Veronika Viszlayová | 7.11.2012 o 23:31 | (upravené 8.11.2012 o 0:30) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  468x

Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Niekto ostane vo vašom živote nekonečne dlho. Rastie s vami, učí sa s vami, smeje sa s vami, plače s vami, mení sa s vami, žije s vami a vy s ním. Niektorí však pobudnú v našich životoch len veľmi krátky čas. Sú to ľudia, ktorí nás majú niečo naučiť. A pokiaľ splnia náplň svojej "práce", prejdú cestu našim životom, ktorú mali, opäť sa poberú. Ostane po nich len stopa. Akási ryha v našom vnútri na znak toho, že tu boli a niečo znamenali.

Nič sa nedeje náhodne a tak ani ľudí okolo seba nestretávame náhodne. Keď sa tak trochu zamyslíte a zahľadíte sa uprene do očí niekomu pri vás, pocítite, zistíte prečo je vlastne tu. A keď vám niekto ukáže niečo nové či vám ublíži a zrazu sa bez slova pominie... ruka času vám ukáže čo to malo znamenať a vy sa v tej chvíli usmejete a budete cítiť tú sladkú spokojnosť vedomia, pretože keď sa človek prestane trápiť otázkami "prečo", uvidí zmysel diania všetkých vecí a zaleje ho mier. Mier na duši, pokoj v srdci.

Keď do môjho života vstúpil človek, ktorý bol zo začiatku očarujúci no postupom času arogantný a uštipačný, ako keď sa s radosťou priblížite ku krásne rozkvitnutej farbou zaliatej ruži, zhlboka sa nadýchnete, po malých dúškoch si vychutnávate jej vôňu a keď sa jej dotknete pichne vás. Vás to prekvapí a raní. No keď sa zamyslíte, istým spôsobom sa aj ona len bráni. Stačilo sa kúsok vrátiť v čase a celé som to pochopila. Kedysi som sa totiž aj ja tak správala. Či už z obrany alebo zo zvyku. On len prišiel aby mi to niekto ukázal, aby som sama pocítila ako to "pichá". Nehnevala som sa na neho, bola som mu vďačná. Vďačná za to, že teraz môžem byť iná. A aj keď som vedela, že dlho nepobudne, snažila som sa s ním stráviť čo najviac času a byť milá. Obaja sme sa niečo naučili. Vždy je to vzájomné.

Potom si už len zamávate, láskavo pozdravíte, posledný krát sa otočíte a obzriete si ako kráča. Však opačným smerom akým kráčate vy. Nezáleží tak na tom, ako dlho s vami niekto trávi chvíle, ako na intenzite stráveného času a sile stopy zanechanej vo vás keď odíde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?